AKÉ PREDSAVZATIE SI MÁM DAŤ NA PÔST?

            Z čias pobytu sv. Jána Máriu Vianneyho v seminári sa nám zachovala udalosť, keď budúceho arského farára doučoval 12-ročný spolužiak Loras. Vtedy mal svätec 21 rokov. Mladému doučovateľovi došla trpezlivosť a dal mu facku. Ján Mária Vianney, namiesto toho, aby mu ju vrátil, kľakol si a prosil o odpustenie. Chlapec na to nebol pripravený, zahanbil sa a ospravedlnil. Medzi oboma sa odohral príbeh všedného dňa. Ktovie, ako by skončil tento spor, keby Vianney reagoval inak?
            Aké to býva ťažké zaprieť sa a nereagovať tak, ako nám to núka naša prirodzenosť! Pôstne obdobie nám ponúka možnosti na cvičenie sa v sebazapieraní: zniesť urážku, premôcť ospalosť, vydržať mlčať, odolať filmu, internetu, bez reptania niesť bolesť, zrieknuť sa žabo-myších vojen, primäť sa k nepríjemnej činnosti, k srdečnému prijatiu návštevy v nevhodný čas...
            Všeobecná skúsenosť potvrdzuje, že ak chce človek dosiahnuť nejaký ideál, musí si ho rozmeniť do konkrétnych predsavzatí, ktorými ho postupne dosahuje. I keď sa v súvislosti s predsavzatiami stále viac hovorí o frustrácii z nesplnia záväzkov a teda alternatíve žiadne predsavzatia si radšej nerobiť, predsa platí, že skutočný rast si vyžaduje pravidelnosť a vytrvalosť. Takisto v tomto prípade platí, že menej niekedy je viac – možno stačí jediné predsavzatie, ktoré sa budeme snažiť systematicky dodržiavať.
            Naše predsavzatia by mali byť konkrétne. Do abstraktného predsavzatia sa najľahšie zahniezdia výhovorky, výnimky a jeho postupné popúšťanie až opúšťanie. Pri konkrétnom predsavzatí človeka poteší aj malý krôčik, ktorý sa mu podaril, a rýchlo postrehne aj to, že zlyhal. Predsavzatie by malo byť adresné, teda sa týkať toho, čo mi robí ozajstný problém – kto cíti, že ho zvádza nadmierne sledovanie televízie, nebude si robiť predsavzatia ohľadom konzumácie sladkostí, čo mu problém vôbec nerobí. Takisto treba pripomenúť, že príliš ustarostený výber pôstnych jedál môže byť viac na škodu ako na osoh, ak sa myšlienky takého človeka točia neustále okolo jedla a jeho samého. A na záver – predsavzatia by mali byť reálne, teda dosiahnuteľné.
            Pravý pôst má dvíhať hore, k Bohu, a rodí sa z úprimnej túžby zbaviť sa všetkého, čo spútava dušu i telo. Cirkev ho nenariaďuje, lebo je ovocím lásky, ktorú nariadiť nemožno. Ale doň pozýva, lebo, ako hovorí sv. Atanáz, „vedie nakoniec človeka pred Boží trón“.

Nie veľké a výnimočné veci, ale výnimočná dokonalosť v obyčajných a malých veciach.
                                                                                                                      Angelo Roncalli